Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

KRST

            Odohralo sa v rámci prípravy na sviatosť manželstva: Kňaz sa pýta snúbenice, kde bola pokrstená. „No kde asi,“ zamyslí sa ona. „Asi na mestskom úrade.“ Kedysi sa takto malí narodení občiankovia naozaj uvítavali do života. Naše povedomie o kresťanskom krste je chabé. Zato krstíme knihy, autá, sloníča v zoologickej záhrade na návrh detí.

            O krste je aj evanjelium nedele, ktorou sa končí vianočné a začína obdobie cez rok. Mnohí si Ježišov krst automaticky spojíme s naším krstom. Krst človeka však nie je primárne hlavnou myšlienkou sviatku Pánovho krstu. O našom krste hovoria pôstne liturgické čítania – o žene Samaritánke, ktorá zatúžila po živej vode. O uzdravení slepca, ktorému sa po stretnutí s Ježišom otvára zrak pre vieru. O vzkriesení Lazára, ktorý je povolaný k povstaniu z hrobu a k novému životu s Kristom. Toto sú obrazy krstu, hoci o krste uvedené evanjeliá výslovne nehovoria.

            V texte o udalosti Pánovho krstu je veľmi veľa symbolov. Voda je v Písme často miestom Božieho zjavenia (Ez 1,1, Dan 8,2), podobne aj otvorené nebo (Sk 7,56). Duch Svätý v podobe holubice je symbolom nového začiatku.

            Zostupom do vôd Jordánu Boh zjavuje budúce udalosti Veľkej noci – zostupu do podsvetia, miesta bolesti a smútku. Hriech vstúpil do sveta preto, lebo človek chcel byť ako Boh. Vo vodách Jordánu sa Ježiš ponára do hriechu všetkých, ktorí sem prichádzajú s vyznaním hriechov. Oni odchádzajú očistení, Ježiš obťažený hriechom ľudstva. Vyjadruje to aj jeho meno Ješua – Boh je spása.

            Všetko sa to udeje na najnižšie položenej lokalite sveta, čo symbolizuje priepasť ľudskej biedy, do ktorej je ochotný Boh zostúpiť. Na rozhraní územia Židov a pohanov, čím je zasa vyjadrené, že Boh prišiel pre spásu každého človeka.

            V roku 1996 pokrstil americký kardinál John O´ Connor v katedrále na Manhattane doktora Bernarda Nathansona. V Amerike to vyvolalo veľký rozruch. V šesťdesiatych rokoch bol totiž Nathanson aktívnym propagátorom interrupcií. Ale keď vedci skonštruovali prístroje, ktoré na televíznom monitore ukázali, čo sa s dieťaťom pri potrate deje v lone ženy, zažil doktor Nathanson šok. Rozhodol sa bojovať o život nenarodených. Jeho príprava na krst prebiehala dlho a postupne v ňom spôsobovala vnútornú premenu. Po krste povedal: „Tá premena mi priniesla plnosť pokoja a vnútornú úľavu.“